Vyberte stranu

Rozmýšľam o výchove mojich detí. Niekedy mám pochybnosti či robím pre ne maximum. Nachvíľu som sa zasníval v hojdacej sieti a predstavil si môjho syna ako mi píše list.

Oco, som originál tak ako moja sestra. Namiešaní presne tak ako máme byť, niečo z teba, niečo z mamy a niečo z deda, či prarodičov.

Máme talenty a dary, s ktorými dokážeme úžasné veci, len sa potrebujeme rozpamätať. Máme aj slabiny, ale tie prosím ťa nerieš, lebo by som sa nadrel ako kôň a aj tak by to stálo za prd.

Radšej sa s mamou zamerajte na veci, ktoré nám idú fakt dobre a ukážte nám ako naše talenty rozvinúť . Keď si budem veriť už ma nič neodradí od toho nasledovať môj sen. Aj keď  padnem na zobák, pomôže mi to vstať a ísť ďalej.

A hlavne sa netráp s výchovou a nehovor mi čo mám robiť a ako mám žiť. Viem, že aj ty si to neznášal. Nepotrebujem namosúreného vychovávateľa, ktorý mi bude stále čosi prikazovať. Potrebujem kamoša, o ktorého sa môžem oprieť a ktorý ma ako starší bráško ochráni pred zlým vplyvom a pomôže nasmerovať. Stačí keď budeš sám sebou a necháš sa ma na to pozerať.

Veď aj tak dobre vieš, že som špongia a nasajem všetko čo uvidím že robíš. Každé tvoje gesto, tvoj pohyb, lebo si pre mňa vzorom oco. Chcem byť taký chlap ako ty. Páči sa mi ako nadávaš pri šoférovaní a ako nás s mamou pobozkáš každé ráno keď ideš do práce.

A prosím ťa buď trpezlivý keď sa ťa budem pýtať každú chobotinu, ako malý princ z Exupéryho knihy. Ja sa len potrebujem rozpamätať kto vlastne som a prečo sú veci tak jak sú. 

S láskou tvoj syn.